Účtovníctvo poskytuje informácie o majetku, záväzkoch, nákladoch, výnosoch a výsledku hospodárenia účtovnej jednotky. Tieto informácie možno využívať aj pri posudzovaní ekonomických dôsledkov rozhodnutí súvisiacich s udržateľným hospodárením.
Rozhodnutia smerujúce k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov majú často aj ekonomický rozmer. Obstaranie energeticky úspornejšieho zariadenia predstavuje obstaranie majetku, spotreba energie a materiálu môže ovplyvňovať náklady a efektívnejšie využívanie zdrojov môže prinášať ekonomické úspory. Účtovníctvo tak poskytuje informácie, ktoré možno využiť aj pri hodnotení ekonomických súvislostí udržateľného hospodárenia.
Majetok a investície – podnik môže obstarávať majetok, ktorý umožňuje efektívnejšie využívanie energie, materiálu alebo ďalších zdrojov.
Spotreba zdrojov a náklady – spotreba elektrickej energie, vody, pohonných látok či materiálu sa môže premietať do nákladov podniku.
Odpad a súvisiace náklady – pri činnosti podniku môžu vznikať náklady spojené s nakladaním s odpadom.
Účtovné informácie a rozhodovanie – účtovné informácie umožňujú sledovať ekonomické dôsledky jednotlivých možností a môžu podporovať hospodárnejšie využívanie zdrojov.
Environmentálne manažérske účtovníctvo
Environmentálne manažérske účtovníctvo (Environmental Management Accounting – EMA) rozširuje informačnú základňu rozhodovania o informácie súvisiace s environmentálnymi aspektmi činnosti organizácie. Prepája fyzické informácie o využívaní materiálov, energie, vody a vzniku odpadu s peňažnými informáciami dôležitými pre rozhodovanie manažmentu (IFAC, 2005).
Burritt, Hahn a Schaltegger (2002) v rámci environmentálneho manažérskeho účtovníctva rozlišujú dve základné zložky – peňažné environmentálne manažérske účtovníctvo (Monetary Environmental Management Accounting – MEMA) a fyzické environmentálne manažérske účtovníctvo (Physical Environmental Management Accounting – PEMA). Ich prepojenie umožňuje posudzovať využívanie zdrojov z ekonomického aj environmentálneho pohľadu.
| Typ informácie | Čo môžeme sledovať | Príklad využitia |
|---|
| Fyzické informácie | množstvo spotrebovaného materiálu, energie a vody, množstvo vzniknutého odpadu | sledovanie vývoja spotreby energie alebo množstva odpadu |
| Peňažné informácie | náklady súvisiace so spotrebou materiálu, energie, vody alebo nakladaním s odpadom | sledovanie ekonomických dôsledkov využívania zdrojov |
| Prepojenie fyzických a peňažných informácií | fyzická spotreba zdroja a s ňou súvisiace peňažné hodnoty | porovnávanie alternatív a hľadanie možností efektívnejšieho využívania |
Zdroj: spracované podľa IFAC (2005) a Burritt et al. (2002).
Materiálové toky a náklady
Jedným z nástrojov environmentálneho manažérskeho účtovníctva je účtovníctvo nákladov materiálových tokov (Material Flow Cost Accounting – MFCA). Podľa ISO 14051:2011 sa pri MFCA sledujú a kvantifikujú toky a zásoby materiálov vo fyzických jednotkách, napríklad v jednotkách hmotnosti alebo objemu, a zároveň sa vyhodnocujú náklady spojené s týmito materiálovými tokmi.
Takto získané informácie môžu organizácii pomôcť identifikovať možnosti efektívnejšieho využívania materiálov a hľadať riešenia, ktoré môžu priniesť finančné prínosy a zároveň znižovať negatívne environmentálne vplyvy (ISO, 2011).
Náklady a spotreba zdrojov
Spotreba materiálu, energie či vody má ekonomický aj environmentálny rozmer. Účtovné informácie umožňujú sledovať náklady súvisiace s využívaním týchto zdrojov, zatiaľ čo fyzické údaje poskytujú informácie o ich skutočne spotrebovanom množstve.
Napríklad údaj o nákladoch na elektrickú energiu poskytuje peňažnú informáciu. Údaj o množstve spotrebovanej elektrickej energie predstavuje fyzickú informáciu. Ich spoločné sledovanie poskytuje širší informačný základ na posudzovanie efektívnosti využívania zdrojov (IFAC, 2005).
Odpad ako ekonomická aj environmentálna informácia
Vznik odpadu nepredstavuje iba environmentálny problém. Môže byť spojený aj s ekonomickými dôsledkami, napríklad s nákladmi na materiál, ktorý sa nestal súčasťou výsledného produktu, alebo s nákladmi na nakladanie s odpadom.
Sledovanie materiálových tokov a súvisiacich nákladov preto môže pomôcť identifikovať miesta, v ktorých dochádza k neefektívnemu využívaniu materiálov. Práve prepojenie fyzických tokov materiálu s nákladovými informáciami patrí medzi základné princípy MFCA (ISO, 2011).
Účtovné informácie a udržateľné rozhodovanie
Účtovníctvo samo neurčuje, ktoré rozhodnutie je environmentálne najvhodnejšie. Poskytuje však ekonomické informácie, ktoré možno pri rozhodovaní kombinovať s fyzickými a ďalšími environmentálnymi údajmi.
Pri rozhodovaní medzi viacerými zariadeniami možno napríklad porovnávať ich obstarávaciu cenu a predpokladané prevádzkové náklady a zároveň zohľadňovať spotrebu energie a materiálov, predpokladanú životnosť alebo množstvo vznikajúceho odpadu.
Environmentálne manažérske účtovníctvo tak môže podporovať rozhodovanie tým, že prepája ekonomické a environmentálne informácie a poskytuje širší pohľad na využívanie zdrojov v organizácii (Burritt et al., 2002; IFAC, 2005).
Bianchi, G., Pisiotis, U. and Cabrera Giraldez, M., GreenComp The European sustainability competence framework, Punie, Y. and Bacigalupo, M. editor(s), EUR 30955 EN, Publications Office of the European Union, Luxembourg, 2022, ISBN 978-92-76-46485-3, doi:10.2760/13286, JRC128040.
Burritt, R.L., Hahn, T. and Schaltegger, S. (2002), Towards a Comprehensive Framework for Environmental Management Accounting — Links Between Business Actors and Environmental Management Accounting Tools. Australian Accounting Review, 12: 39-50. https://doi.org/10.1111/j.1835-2561.2002.tb00202.x
International Federation of Accountants (IFAC) (2005) International Guidance Document: Environmental Management Accounting. IFAC, New York.
International Organization for Standardization. (2011). ISO 14051:2011 Environmental management – Material flow cost accounting – General framework. ISO.
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (účinný od 1. júna 2026).
Účtovníctvo a udržateľné hospodárenie v praxi
Predstav si, že podnik plánuje obstarať nové zariadenie a rozhoduje sa medzi dvoma možnosťami.
Zariadenie A
obstarávacia cena: 10 000 €
predpokladaná ročná spotreba elektrickej energie: 8 000 kWh
predpokladané ročné náklady na elektrickú energiu: 2 400 €
predpokladaná životnosť: 5 rokov
Zariadenie B
obstarávacia cena: 13 000 €
predpokladaná ročná spotreba elektrickej energie: 5 000 kWh
predpokladané ročné náklady na elektrickú energiu: 1 500 €
predpokladaná životnosť: 5 rokov
Pre zjednodušenie predpokladaj, že cena elektrickej energie a ostatné podmienky zostávajú počas piatich rokov nezmenené.
1. Ktoré zariadenie má vyššiu obstarávaciu cenu?
2. Porovnaj ročnú spotrebu elektrickej energie oboch zariadení. Ktoré zariadenie spotrebuje menej energie a o koľko kWh ročne?
3. Vypočítaj predpokladané náklady na elektrickú energiu za päť rokov pri oboch zariadeniach.
4. O koľko sa líšia predpokladané náklady na elektrickú energiu za päť rokov?
5. Ktoré z uvedených údajov predstavujú fyzické informácie a ktoré peňažné informácie?
6. Aké ďalšie informácie by podnik potreboval na komplexnejšie posúdenie environmentálnych vplyvov oboch zariadení?
Na záver sa zamysli: Znamená nižšia spotreba elektrickej energie automaticky, že zariadenie je celkovo environmentálne vhodnejšie? Ktoré ďalšie ekonomické a environmentálne faktory by mal podnik zvážiť?
